Americký dolár už nie je miláčikom menových investorov. Nie je ním ani japonský jen alebo britská libra. Označenie "kupujem" si v posledných dňoch najviac užíva spoločná európska mena - euro. Po viac ako štyroch rokoch sa jej kurz oproti doláru opäť šplhá na úroveň, ktorú mal pri vzniku eura v januári 1999.
"Obchod beží ako zvyčajne. Horúčka za nákupom eur pokračuje," zhodnotila situáciu na trhu pre BBC analytička z Barclays Capital Jane Foleyová. Jej kolega Iain Stannard z francúzskej banky BNP Paribas zdôraznil, že teraz verí v ďalšie zosilnenie európskej meny. "V strednodobom horizonte asi uvidíme, ako kurz eura oproti doláru ďalej porastie niekde k úrovni 1,17," uviedol. Európska mena zvyšuje svoju hodnotu aj oproti japonskému jenu a britskej libre. Jen sa dokonca v piatok na ázijských trhoch predával za euro najlacnejšie v histórii.
Dôvodom na rast hodnoty európskej meny nie sú výborné výsledky dvanástich európskych ekonomík združených v eurozóne. Nemecké hospodárstvo, ktoré bolo tradičnou lokomotívou ekonomického rastu tejto skupiny, sa totiž opätovne potáca na hranici recesie. Francúzska a talianska ekonomika na tom tiež nie sú práve najlepšie. Všetky tri hlavné hospodárstva eurozóny navyše nedodržujú pravidlá, ktoré sú pre používanie eura záväzné. Napriek tomu investori euru veria.
Hlavnou príčinou silného eura je slabnúci dolár. Americká mena získavala na svojej hodnote najmä počas rozmachu tzv. akciovej bubliny, keď investori po celom svete vkladali svoje peniaze do akcií technologických firiem v USA. Investovanie na rastúcich trhoch si totiž vyžadovalo veľké množstvo dolárov, čo následne tlačilo ich hodotu hore. Po spľasnutí bubliny toto nadhodnotenie dolára vyprchalo.
Medzi obchodníkmi navyše začína panovať nálada, že eurozóna na tom nie je podstatne horšie ako ostatné regióny sveta a navyše jej predstaviteľom silná mena neprekáža. "Euro mi zatiaľ nespôsobuje obavy," vyhlásil v piatok guvernér Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg.
Niektorí európski ekonómovia už naznačili, že silná európska mena môže zhoršiť pozíciu vývozcov v eurozóne, pretože ich tovary sú tak na zahraničných trhoch drahšie. Duisenberg však tento názor nezdieľa. "Konkurencieschopnosť európskych firiem je rovnaká, ako bol priemer za posledných tridsať rokov," dodal.
Juraj Porubský, Pravda 10.5.2003