Súkromne riadené penzijné fondy patria k najväčším inštitucionálnym investorom v mnohých vyspelých krajinách a už v roku 2000 reprezentovali takmer 30% finančných aktív členských krajín OECD. Očakáva sa, že penzijné fondy zohrajú v budúcnosti kľúčovú úlohu v poskytovaní finančných benefitov čoraz viac starnúcej populácii krajín OECD a stanú sa kľúčovým hráčom na finančných trhoch. Regulácia, dozor a pravidlá pre činnosť súkromných penzijných fondov budú preto dôležité nie len z hľadiska úspešného zavedenia nových princípov sociálnej politiky, ale aj z hľadiska efektívneho fungovania trhov s cennými papiermi a inými finančnými nástrojmi. Snaha o definovanie pravidiel riadenia (tzv. governance guidelines) penzijných fondov na úrovni OECD je iba logickým dôsledkom vyššie uvedených skutočností a konkrétnu podobu dostali dňa 24.10.2002 vydaním materiálu „OECD Guidelines for Pension Funds Governance“, ktorý formou odporúčaní národným vládam a zákonodarcom dáva návod, akou cestou by sa ich vlastné zákony v oblasti regulácie penzijných fondov mali uberať. Vydanie týchto pravidiel je len prvým krokom dlhodobého procesu, ktorý na úrovni OECD prebieha už od začiatku roka 2002 a na ktorom sa výrazne podieľa aj združenie International Network of Pension Regulators and Supervisors, tvorené skupinou viac ako 120 rôznych vládnych organizácii asociovaných v rámci OECD. Pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky autonómne, či už kolektívne alebo skupinové penzijné fondy, ktoré sú súčasťou súkromných zamestnaneckých penzijných plánov. Ich praktická implementácia sa v jednotlivých krajinách môže odlišovať, dodržané by však mali byť aspoň základné princípy, na ktorých je táto norma OECD postavená.
Nadradeným a spoločným princípom každej právnej normy, upravujúcej pôsobenie súkromne riadených penzijných fondov, by malo byť vymedzenie samotného účelu takýchto fondov ako bezpečného zdroja finančného zabezpečenia dôchodkových dávok. Ďalšie, podrobnejšie pravidlá riadenia penzijných fondov sú usporiadané do dvoch kapitol v celkovo 12 bodoch.
Pravidlá pre štruktúru penzijných fondov
Vymedzenie kompetencií
Ak penzijný fond ako subjekt práva vlastní finančné aktíva v mene člena penzijného plánu, potom by mala byť právna forma fondu a jeho vnútorná štruktúra jasne vymedzená zákonom, ako aj samotným štatútom fondu. Ak je penzijný fond založený a riadený finančnou inštitúciou ako osobitný účet, potom by penzijný plán alebo zmluva medzi členom penzijného plánu a finančnou inštitúciou mala jasne vymedziť povinnosti finančnej inštitúcie pri správe a riadení zverených aktív so zreteľom na rozsah vykonávanej činnosti.
Riadiaci orgán
Každý penzijný fond musí mať svoj riadiaci orgán alebo administrátora, ktorému bolo udelené právo riadiť činnosť penzijného fondu a ktorý je priamo zodpovedný za plnenie stanovených cieľov, ako aj ochranu záujmov svojich členov. Zodpovednosť riadiaceho orgánu musí byť v súlade s nadradeným cieľom penzijného fondu - byť bezpečným zdrojom finančného zabezpečenia dôchodkových dávok. Riadiaci orgán môže delegovať niektoré činnosti na interných zamestnancov alebo externé subjekty, vždy by si však mal ponechať zodpovednosť za svoje „core“ aktivity, najmä formuláciu investičnej politiky, monitoring administrácie fondu a zabezpečenie súladu výkonu všetkých činností fondu s platnou legislatívnou úpravou.
Expertné poradenstvo
Aby mohol riadiaci orgán robiť investičné rozhodnutia založené na poznaní všetkých relevantných faktov, mal by vždy v prípade nedostatku vlastných expertíz využívať služby profesionálnych investičných poradcov. Riadiaci orgán tiež musí zabezpečiť, aby všetci pracovníci a externý poskytovatelia služieb, zodpovední za výkon odborných činností fondu, mali potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti na výkon svojej funkcie.
Auditor
Pravidelný audit penzijného fondu by mal vykonávať auditor, ktorý je nezávislý od subjektu penzijného fondu, jeho riadiaceho orgánu, ako aj prípadného zamestnávateľa, prispievajúceho za jednotlivých členov fondu. V závislosti od existujúcej legislatívy by mal auditor informovať o zistených skutočnostiach bez meškania priamo riadiaci orgán fondu. Ak riadiaci orgán neprijíma vhodné opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, auditor by mal o takejto skutočnosti upovedomiť verejný orgán dohľadu. Auditor by mal upovedomiť orgán dohťadu aj o akýchkoťvek iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny dopad na finančnú situáciu penzijného fondu a o ktorých sa při výkone svojej činnosti dozvedel. Uvedené informačné povinnosti auditora by mali byť upravené záväznými pravidlami.
Aktuár
Riadiaci orgán penzijného fondu by mal pre všetky dávkovo – definované penzijné plány ustanoviť zodpovedného aktuára. Aktuár by mal pri výkone svojej činnosti sledovať schopnosť plnenia definovaných záväzkov fondu a v prípade zistenia možných komplikácií bez meškania informovať o negatívnej situácii riadiaci orgán fondu, resp. v závislosti od existujúcej legislatívy upovedomiť priamo aj verejný orgán dohľadu.
Depozitár
Úschovu aktív penzijného fondu môže vykonávať samotný penzijný fond, finančná inštitúcia ktorá aktíva riadi, alebo nezávislý depozitár. Ak riadiaci orgán určil na výkon tejto činnosti nezávislého depozitára, aktíva penzijného fondu musia byť od vlastných aktív depozitára právne oddelené. Subjekt poverený úschovou aktív penzijného fondu sa nemôže zbaviť zodpovednosti za výkon činnosti úplným či čiastočným presunom svojich aktivít na tretiu stranu.
Posúdenie zodpovednosti členov riadiaceho orgánu
Riadiaci orgán musí byť zodpovedný za svoju činnosť vo vzťahu k jednotlivým členom fondu, ako aj príslušným kontrolným či dozorným orgánom. Vo vzťahu k členom fondu musí byť riadiaci orgán zodpovedný aj za schopnosť fondu primerane svojim povinnostiam poskytovať svojim členom definované finančné dávky. Definovanie zodpovednosti riadiaceho orgánu by malo umožniť postihovať jeho jednotlivých členov za zistené nedostatky a v prípade poistenia zodpovednosti členov riadiaceho orgánu za svoju činnosť aj vymáhať prípadné straty.
Posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu
Za účelom zabezpečenia vysokej úrovne integrity a profesionality procesu riadenia penzijného fondu by mali členov jeho riadiaceho orgánu spĺňať definované základné štandardy. Možnosť stať sa členom riadiaceho orgánu musí byť naviazaná na kvalifikáciu a skúsenosti, potrebné pre výkon jednotlivých činností v riadiacom orgáne. Potrebné je aj negatívne vymedzenie účasti v riadiacom orgáne pre osoby, obvinené zo sprenevery alebo iných trestných činov, osoby pokutované či inak disciplinárne postihnuté za chyby v súvislosti s výkonom činností v oblasti finančného trhu, osoby v platobnej neschopnosti a pod.
Pravidlá činnosti penzijných fondov
Vnútorná kontrola
Vnútorné kontrolné mechanizmy penzijného fondu musia zaisťovať súlad všetkých vykonávaných činností s cieľmi, definovanými v štatúte či inom obdobnom dokumente fondu, ako aj súlad s existujúcimi legislatívnymi normami. Takéto kontrolné mechanizmy musia pokrývať všetky organizačné a riadiace procesy
Reportovanie
Riadiaci orgán musí disponovať kompletnými informáciami, potrebnými na riadne plnenie si svojich povinností a systém reportovania musí zabezpečiť efektívnu a včasnú výmenu informácií aj medzi jednotlivými subjektami, podieľajúcimi sa na správe a riadení penzijného fondu.
Informačné povinnosti
Riadiaci orgán musí zabezpečiť zverejňovanie relevantných informácií všetkým zúčastneným stranám, najmä svojim členom a orgánu verejného dohľadu. Členovia penzijného fondu by mali dostávať najmä informácie o zaplatených príspevkoch, účtovaných poplatkoch, investičnej stratégii fondu a mali by mať na požiadanie prístup aj k podrobnejším informáciám o jednotlivých vykonávaných operáciách (alokácia aktív fondu, výška rezerv pri dávkovo – definovaných plánoch a pod.)
Odškodnenie
Členovia penzijného plánu by mali mať prístup k zákonnému mechanizmu postihovania nedbanlivosti pri riadení penzijného fondu a náhrady takto spôsobenej škody, a to prostredníctvom verejného orgánu dohľadu alebo súdu. Vhodným doplnením takejto zákonnej úpravy by bolo aj zavedenie podobného, avšak neoficiálneho mechanizmu postihovania a odškodňovania vo forme interných postupov na vysporiadanie sa s námietkami a sťažnosťami či existenciou nezávislého arbitra. Ustanovenie inštitúcie nezávislého rozhodcu zo strany viacerých subjektov pre celé odvetvie by mohlo výrazne prispieť k posilneniu dôvery verejnosti k celkovému systému.