Prirodzenou ľudskou vlastnosťou je nechávať si všetko na poslednú chvíľu a konať až vtedy, keď je to skutočne nevyhnutné. Veď si len spomeňte na dlhé rady pred daňovým úradom pár dní pred povinnosťou podať daňové priznanie. Alebo si vezmite dlhé lehoty na vybavenie cestovného pasu počas hlavnej turistickej sezóny, pričom v inom období nemajú príslušní úradníci takmer žiadnu prácu. Podobných príkladov je mnoho. Predsa však existuje výnimka, a to v oblasti investičného rozhodovania. Rýchlosť, s akou niektorí investori menia svoje pôvodné zámery, by hádam inde prinášala svoje ovocie, avšak v oblasti investovania je tomu presne naopak. Na dosiahnutie stanoveného investičného cieľa, najčastejšie v podobe naplnenia predstavy o zhodnotení danej investície, je mimoriadne dôležité nepodliehať inštinktívnemu konaniu, priebežne vyhodnocovať relevantné informácie a správne načasovať svoje konanie. Typickým negatívnym príkladom je predaj podielových listov pred uplynutím vopred stanoveného investičného horizontu, keď podielnika znervóznia krátkodobé výsledky a napriek svojmu pôvodnému odhodlaniu investovať na 3-4 roky po niekoľkých mesiacoch požiada o vyplatenie svojej investície. Takúto situáciu možno prirovnať k postupu záhradníka, ktorý spíli na jar jabloň len preto, že mu v zime neurodila jablká a dokonca jej ešte aj opadali listy. Absurdné? Rovnako absurdný by však bol aj predaj podielov fondu, ktorý má v horizonte niekoľkých rokov predpoklad na dosiahnutie zaujímavého zhodnotenia, avšak po niekoľkých mesiacoch vlastníctva ich výnos nepokrýva ani náklady na poplatky.

Pred uskutočnením rozhodnutia o investícii v podielovom fonde je nevyhnutné poznať aspoň základné informácie o charaktere daného podielového fondu a faktoroch, ktoré majú na výsledné zhodnotenie investície podstatný vplyv. Inak reálne hrozí, že podielnik v dôsledku nesprávneho konania svoje investičné ciele ohrozí a vlastnou vinou sa pripraví o výnosy, ktoré by pri dodržaní základných pravidiel investovania dosiahol.

Aj keď je racionálne ekonomické správanie často v rozpore s emotívnym rozpoložením bežného spotrebiteľa, v prípade investičných rozhodnutí by každý jednotlivec mal svoje emócie odložiť bokom a riadiť sa skôr serióznymi radami investičných profesionálov. Dodržať pôvodne stanovený investičný horizont pri menej priaznivom vývoji je v načrtnutom smere tou najelementárnejšou, zároveň však z pohľadu podielnika najťažšie akceptovateľnou investičnou radou. Jej nerešpektovanie by mohlo mať vážne a nenapraviteľné následky. Majme na pamäti, že vo svete investícií vzniká strata až po uzavretí pozície, nie pri pohľade na priebežné výsledky.

Peter Goceliak